Trávniky pre rôzne športy potrebujú rôzne zloženie trávnych zmesí.

V minulosti sa pre naše kontinentálne podmienky odporúčali pestré zmesi. Postupom času sa však vyvíjali nové a kvalitnejšie odrody, ktoré časom vytlačili ostatné trávne druhy a v dnešnej dobe sa používajú už iba zmesi tvorené rôznymi odrodami Lipnice lúčnej a Mätonohu trváceho.

Základom zmesí futbalových trávnikov tvoria dva tri druhy a ich viac odrôd. Rozlišujú sa dva typy – môžu byť pre novozaložené alebo regenerujúce trávniky. Do popredia sa dostáva alternatíva, pri ktorej dominuje Mätonoh trváci, ku ktorému býva zaradená Lipnica lúčna a Kostrava červená s pomerom 50:35:15 %. Pri regeneračných zmesiach je použitá tiež alternatíva iba čistého Mätonohu trváceho s možným pridaním 5 % Lipnice nízkej.

Z hľadiska istoty vytvorenia hustého drnu pre futbalové trávniky odporúčajú svetové firmy úroveň výsevu v rozmedzí 2,0 – 2,5 kg na 100 m² v čase priaznivého vegetačného obdobia. Pri zakladaní ihrísk v letnom suchšom období sa používa výsev 3,0 – 3,5 kg na 100 m².

Pri golfových trávnikov sú v súčasnej dobe navrhnuté iba tri varianty:

  • Pre jamkovisko možno použiť úžitkové zmesi alebo zmesi s bylinami prípadne krajinné zmesi pre suché podmienky. Sú to tri základné kombinácie porastu:
    – čistý porast Psinčeka výbežkatého (nevýhodou môže byť nižšia rýchlosť greenu),
    – zmes Kostravy červenej trstnatej a Kostravy červenej krátko výbežkatej s Psinčekom výbežkatým a Psinčekom nízkym, alebo
    – zmes Kostravy červenej 85 % a Psinčeka tenkého 15 % (rýchlosť drnu je väčšia a aj odolnosť voči chorobám a stresu zo sucha je väčšia).
  • Pre odpaliská je najvhodnejšia zmes Kostravy červenej dlho výbežkatej, Kostravy červenej krátko výbežkatej, Lipnice lúčnej a Mätonohu trváceho v pomere 20:20:30:30%.
  • Pri dráhach sú navrhované taktiež tri kombinácie zmesí:
    – variant vhodný pre štandardný porast,
    – variant pre suchšie podmienky a
    – variant pre vlhšie stanovisko a vyššie polohy.

Jarný výsev – termín od apríla až do júna, vytvára dobrú istotu pre založenie kvalitného drnu. Riziko tohto termínu spočíva v nebezpečí úhynu výbežkatých druhov tráv v kritickom období vzchádzania a preriednutie hustoty drnu pri krátkodobom pôsobení vysokých teplôt čiže horúco a sucho.

Pri výseve v letnom období je podmienkou pravidelná aplikácia doplnkovej závlahy, použitie vyššieho výsevu a výživa dusíkom. Výsev v na prelome leta a jesene, od začiatku septembra do polovice októbra vedie k zníženiu rastovej intenzity nadzemnej časti rastlín a silnejšiemu zakoreňovaniu tráv. Na jar však rastliny rýchlo regenerujú a vytvárajú hustejší a jemnejší drn. Riziko je v prípade veľmi suchého jesenného obdobia.

Hĺbka výsevu závisí od druhu použitej trávy. Trávy s väčšími semenami, ako Mätonoh trváci, Kostrava červená a rákosovitá je najlepšie vysievať do hĺbky 5 – 10 mm. Drobnejšie semena Lipnice a Psinčeka vyžadujú povrchový výsev, alebo nepatrné zapravenie do 5 mm. Povrchový výsev je ale problematický, pretože vyžaduje sústavné zavlažovanie, nemôže dôjsť k vyschnutiu povrchu. Pri hlbšom zapravení do pôdy dochádza k značnému zníženiu vzchádzania.

Pri ručnom povrchovom výseve je vhodné rozdeliť plochu ihriska na diely 10 x 10 m. Na každý diel sa naváži rovnaké množstvo osiva a rozdelí sa na dve časti. Každá časť osiva sa premiesi s 2 – 3 násobným množstvom piesku a vykoná sa výsev rozhodením do kríža z dôvodu rovnomernosti rozmiestnenie semien. Táto metóda povrchového výsevu vytvára vhodnejšie prostredie pre medzidruhovú konkurenciu druhov s drobnými a veľkými byľkami.

Strojový výsev je možné vykonať špeciálnymi strojmi pre riadkový a plošný výsev. Riziko spočíva v hlbšom zapravení semien pri nekvalitnom urovnaní povrchu vegetačnej vrstvy. Prednosťou je pravidelné zapracovanie semien do vegetačného profilu a pri výseve do riadku o vzdialenosti 50 – 75 mm i rýchlejšie vzchádzanie rastlín. Nevýhodou je zníženie medzidruhovej konkurencie druhov.

Existuje aj špeciálna technika na zakladanie trávnika, tzv. hydrovýsev. Táto metóda sa používa hlavne pre rýchle zazelenanie trávnatých plôch predovšetkým na ťažko dostupných plochách. Zmes osiva sa používa v kombinácii s vodou a ďalšími prísadami (organická hmota, hnojivo) a pomocou tlaku je rozstrekovaná na danú plochu. Tento spôsob sa však nevyužíva pri zakladaní športových ihrísk.

Príprava plochy a vegetačnej vrstvy sa musí robiť s časovým predstihom pred výsevom trávnika. Zemina určená ako vegetačná vrstva by mala byť v letnom období opakovane, aspoň dvakrát herbicídmi ošetrená proti burine. Vlastná príprava plochy ihriska v neskoršom lete spočíva v týchto opatreniach:

  • valcovanie ryhovaným valcom za účelom rozdrvenia hrúd zeminy,
  • smykovanie pre urovnania nerovností a nakyprenie vegetačnej vrstvy
  • chemické odstraňovanie húževnatých burín
  • aplikácia tzv. štartovacej dávky dusíka (0,5 kg na100 m² vo forme síranu amónneho) v predstihu aspoň 2 týždne pred výsevom.

Za športový povrch budúcnosti sa v ostatnom čase často označuje hybridný trávnik, ktorý EUROGREEN – SLOVENSKO zaradilo do svojho portfólia služieb.