Človekom vytvorený trávnik je vlastne umelo vytvorená kultúra,

Obr%C3%A1zok18-1-800x543.jpgktorá by pravdepodobne samostatne nevznikla. Preto sa pre udržanie daného vzhľadu vyžadujú určité pracovné úkony. Čím je trávnik luxusnejší, zaťažovanejší a kvalitnejší, tým je komplex úkonov – rozsah ošetrovania väčší. Zaťažované trávniky sa intenzívne hnoja, dostatočne zavlažujú a pravidelne kosia. Často sa používa top dressing, aerifikácia, vertikutácia, smykovanie, valcovanie, pieskovanie dosev. Aký účel majú tieto úkony si povieme nižšie.

Začneme najprv požiadavkami, ktoré sú kladené na športový trávnik. K tým základným patria:
  • vysoká znášanlivosť trávnych druhou voči vysokej záťaží, zašlapávaniu a sklzu,
  • tolerancia voči častému, strednému až nižšiemu koseniu,
  • pevnosť koreňového systému,
  • rýchlosť regenerácie drnu po poškodení.

Napríklad počet hodín za sezónu, ktoré strávia hráči na futbalovom trávniku (spolu s tréningmi, zápasmi, prípravnými zápasmi …)  sa pohybuje okolo 4 500 až 6 500 hodín. Časti ihriska nie sú rovnomerne zaťažované, pretože tréning sa často odohráva v jeho strede a trénovanie kopov zase v blízkosti brán.

Novozaložené plochy sa začínajú využívať 1 rok po výseve. Kobercové, hybridné trávniky už 6 týždňov po ich položení. Pri postupnom zaťažovaní sa trávnik zaťažuje prvý mesiac   1 x za týždeň. Od druhého mesiaca 20 hodín za týždeň, pri tréningoch s ľahkou obuvou 40 hodín týždenne. Dôležité je pri tréningu striedať stanovisko bránok. Trávnik sa nevyužíva v období pri prechode mráz / topenie snehu. Vytrhnutý alebo poškodený drn treba hneď po zistení zatlačiť späť. V období regenerácie tráv, by sa trávnik nemal využívať a tréning presunúť na náhradné miesto.

Z hľadiska drnovej časti patria medzi najdôležitejšie požiadavky:

  • Rýchlosť regenerácie.
    Tá je rozdielna podľa druhovej skladby a spôsobu odnožovania. Medzi trávy s vysokou obrastajúcou schopnosťou patrí Mätonoh trváci, Psinček výbežkatý, s menšou obrastajúcou schopnosťou Lipnica lúčna a Kostrava červená. Najväčší počet listových výhonov z hľadiska hustoty drnu má Psinček výbežkatý (cca. 200 tis.m²), Kostrava červená (cca. 120 tis.m²) a Mätonoh vytrvalý (cca. 70 tis.m²).
  • Odolnosť tráv voči záťaži.
    Tá je limitovaná tuhosťou listových čepelí a pôdnym prostredím. Odolnosť tráv je druhovo a odrodovo rozdielna. Vysoká odolnosť voči záťaží je u Mätonohu trváceho a Kostravy rákosovitej, naopak menšia odolnosť až nízka je u Kostravy červenej a Kostravy ovčej, ktoré znášajú iba mierne zašľapávanie
  • Pružnosť drnu.
    Je ovplyvnená úrovňou výživy, závlahovými a teplotnými pomermi. Trávniky zatienené, pri nedostatku vody a prehnojení dusíkom majú zníženú schopnosť urovnania po záťaži. Príkladom môže byť aj zašľapávanie trávnika počas mrazivého počasia s možným poškodením rastových pletív. Z toho dôvodu by sa treba vyhýbať stúpaniu na trávnik počas mrazivého obdobia.
  • Odolnosť voči chorobám.
    U ihriskových trávnikov by mala byť čo najväčšia odolnosť drnu voči poškodeniu chorobami. To sa dosiahne vhodnou druhovou skladbou.
  • Odolnosť trávnych porastov voči zatieneniu.
    Táto odolnosť hrá veľký význam hlavne pri veľkých futbalových štadiónoch. Tienenie prispieva k zníženej odolnosti proti záťaži a taktiež vzniká nedostatočná cirkulácia vzduchu. Spôsobuje redukciu listovej plochy. Okrem toho nedostatok svetla spôsobuje aj predlžovanie čepelí, oslabenie koreňového systému, pokles obsahu sušiny a turgoru pletív a zvýšenie výskytu chorôb. Vyššia odolnosť voči zatieneniu je u Kostravy ovčej, naopak horšie sa pri zatienení darí Lipnici lúčnej. Na intenzitu svetla sú najnáročnejšie psinčeky a Mätonoh trváci.
  • Vzhľadový efekt.
    Ten je skôr dôležitý pri intenzívnych okrasných trávnikoch, no takáto požiadavka je dnes kladená tiež na športové, predovšetkým futbalové trávniky. Tieto trávniky majú predovšetkým vytvárať optimálne podmienky pre športovanie, ale s ohľadom na divákov má vzhľadový efekt tiež veľmi dôležitú úlohu.