CUDZOPASNÉ HUBY A PLESNE napádajú trávnik najčastejšie v období vysokého výskytu zrážok a počas zimného obdobia. Ide o choroby trávnika, proti ktorým sa možno brániť aplikáciou preventívnych postrekov širokospektrálnymi fungicídmi. Tie vytvoria tzv. fungicídnu clonu, ktorou sa potláčajú prejavy plesní aj v prípade, že už sú plesňové spóry v trávniku prítomné. Použitie jednotlivých druhov fungicídnych prípravkov, stanovanie ich množstva či špecifikácie zloženia sa odvíja od stupňa poškodenia a zdravotného stavu trávnika. Ak má byť ochrana voči týmto chorobám účinná, musí vychádzať nielen z poznatkov o stavbe a fungovaní rastlinného tela, vonkajšieho prostredia, ale predovšetkým o samotnom patogéne. Najčastejšie sa stretávame s nasledovnými:

Pleseň snežná (Fusarium nivale)

je jednou z najrozšírenejších a najzávažnejších chorôb trávnika. Pôvodca vyvoláva nepravidelné škvrny rôznej veľkosti sprevádzané mycéliom belavej až naružovatelej farby. Objavuje sa hlavne skoro na jar po vzídení snehu, avšak prvé príznaky môžu byť viditeľné na jeseň a počas zimy. Rastliny odumierajú na rôzne veľkej ploche, kruhovitého, elypsovitého alebo nepravidelného tvaru. Odumreté rastliny sú pokryté mycéliom huby belavej až naružovelej farby. Mycélium často pripomína „pavučinu“. Napadnuté miesto má často tmavší okraj. Príčinou je predovšetkým neodstránená organická hmota, sneh na nezamrznutej zemi, spevnený pôdny povrch a nadbytok dusíka na jeseň. Obr. č. 1.

Palušková hniloba (Typhula incarnata)
je hubová choroba podobná plesni snežnej prejavujúca sa rozsiahlymi škvrnami hnedej farby a „papierovitej štruktúry“. Oproti plesni snežnej má drobné skleróciá svetlej a neskôr tmavej farby o veľkosti zrniek piesku, nachádzajúce sa hlavne u koreňového krčku. V tomto štádiu huba prežíva nepriaznivé letné obdobie. Príčinou rozvoja choroby je dlhodobo ležiaci sneh, teploty 0–10 stupňov Celzia a vysoká vzdušná vlhkosť. Takisto množstvo stariny vytvára priaznivú mikroklímu pre rozvoj choroby. Obr. č. 2.

Hrdza korunková (Puccinia coronata Corda)
je choroba, ktorá sa objavuje hlavne v lete, v podobe žltočervených prášivých škvŕn. Po vytvorení spór sa choroba šíri veľmi rýchlo vzduchom, ale i používanými mechanizmami. Prejavuje sa na vrchnej strane listov, kde sa objavia spočiatku malé žlté škvrny, ktoré sa po prepuknutí choroby sfarbujú do oranžova a červenohneda. Po vytvorení spór sa tieto uvoľňujú a sú viditeľné na listoch vo forme hrdzavého prášku. Ak sa problém nerieši, spóry sa veľmi rýchlo rozširujú na zdravý porast. Príčinou je extenzívne kosenie trávnych porastov, nedostatočná výživa, vysoká teplota a vzdušná vlhkosť. Obr. č. 3.

Čarovné kruhy (Marasmius oreades).
Veľmi rozšírená a veľmi ľahko identifikovateľná choroba trávnika, no ťažko likvidovateľná. Postihnutý trávnik sa vyznačuje prítomnosťou pravidelných kružníc alebo ich časti rôznej veľkosti, ktoré sú tvorené plodnicami húb alebo iba odumretými hubami v podobe tmavých kruhov. Kružnice majú rozdielnu veľkosť od niekoľko cm až niekoľko metrov. V tomto mieste trávnik odumiera. Pod odumretými časťami trávnika je vidieť a cítiť odumreté mycélium. Obr. č. 4.

Pythiová škvrnitosť (Pythium).
K príznakom patrí zhoršené vzchádzanie, padanie klíčiacich rastlín, vznik malých okrúhlych škvŕn v trávniku. Škvrny sú sivé až hnedé a akoby prepadnuté do pôdy. Koreňový kŕčok rastlín je zahnednutý, ľahko sa vyťahuje z pôdy. Dochádza k poškodeniu a odumieraniu koreňov. Pri vyššej vlhkosti vzduchu je možno vidieť biele vatovité mycélium. Na založenom trávniku sa choroba prejavuje mycéliom podobným chumáčikom bavlny.  Napadnuté miesta tmavnú, vodnatejú až zhnednú. Pri priaznivých klimatickým podmienkach je postup choroby veľmi rýchly a škody veľmi vysoké. Obr. č. 5

Bronzová škvrnitosť (Gaeumannomyces graminis).
Napadnutie chorobou začína objavením nepravidelných škvŕn rôzneho priemeru, ktoré sú spočiatku tmavozelené, neskôr červeno hnedé až bronzové. Báza listov a korene sú často tmavo sfarbené. Škvrny sa objavujú na tých istých miestach každoročne. V strede škvŕn dochádza k zmene zloženia trávnych druhov – v mieste je veľa dvojklíčnolistých burín. Rastliny v mieste tvorby škvŕn usychajú a odumierajú. Patogén napadá bázy stebiel, rhizómy  a korene rastlín, takže rastlina sa ľahko uvoľňuje zo substrátu. Obr. č. 6.

Dolárová škvrnitosť (Sclerotina homeocarpa)
sa prejavuje malými, spravidla okrúhlymi bledými škvrnami v trávniku. Škvrny sú veľkosti dolárovej mince, preto aj názov dolárová škvrnitosť. Listy zostávajú vzpriamené, objavujú sa na nich biele až žltobiele lézie, ktoré sú chakteristické hnedým až hnedočerveným okrajom. Po rozšírení lézie, po celom liste, listy odumierajú. Pri vysokom napadnutí sa škvrny zväčšujú, spájajú do väčších celkov. Často vidieť ráno biele mycélium. Choroba môže úplne zničiť porast v mieste napadnutia. Choroba sa prejavuje hlavne v trávnikoch chudobných na živiny (deficit dusíka). Príčinou je tiež veľa plsti a organickej hmoty v trávniku. Výskyt choroby podporuje trávnik oslabený stresom, hlavne stresom z tepla.
Obr. č. 7.

Červená nitkovitosť (Laetisaria fuciformis).
Spočiatku na tráve vidieť bledé nepravidelné, rôzne veľké škvrny, ktoré postupne dostávajú slamovo žltohnedú farbu. Na napadnutých častiach rastlín (zvlášť pri vysokej vzdušnej vlhkosti) sa objavujú červeno tmavé ružové vlákna mycélia huby a napadnuté miesta tak dostávajú červenkastú farbu. Listy môžu byť nitkovito zúžené. Za priaznivých podmienok choroba môže mať veľmi rýchly nástup. Príčinou je nedostatočná výživa dusíkom, dlhodobé zamokrenie a časté hmly. Obr. č. 8.

Múčnatka (Blumeria graminis).
Na listoch trávy vznikajú biele fľaky, ktoré v pokročilom štádiu začínajú hnednúť. Pri neliečení choroby listy úplne odumierajú. Choroba sa objavuje za vysokých teplôt v kombinácii s vysokou vlhkosťou. Obzvlášť sa jej darí na zatienených trávnikoch rastúcich na neprevzdušnených pôdach, prerastených a extenzívne sekaných porastoch. Predísť sa jej dá pravidelným kosením trávnika a prevzdušňovaním pôdy. Obr. č. 9.